Menu
Vyhledávání
Kontakt
Římskokatolická fara Deblín 31,
664 75,
P. Petr Papoušek
mobil: 777 297 616


© 2006-2018 Římskokatolická farnost Deblín
Návštěvnost
TOPlist
Informace

Deblínská farnost ve vysílání Vatikánského rádia



Komentár Jozefa Kováčika: Keď je človeku dobre






Štvrtkový komentár pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS:

Koncom mája ma priatelia, kňazi z Brnenskej diecézy, pozvali do jednej z ich farností. Slávila sa spomienka svätého Filipa Neriho a keďže ho majú v osobitnej úcte, zavolali ma osláviť tento deň s nimi. No a keďže im ich otec biskup umožnil od leta žiť v kňazskej komunite v novej farnosti, z ktorej by sa mala postupne vytvoriť skupina oratoriánov, teda nasledovníkov svätého Filipa Neriho, bola to aj tak trochu rozlúčka s farnosťou, kde tento kňaz niekoľko rokov pôsobil.
Nakoľko som do Deblína niekoľko krát za priateľom Oldřichom a jeho farníkmi už cestoval, s radosťou som tam šiel na pár dní i koncom mája. Vždy som Oldřicha obdivoval, s akou pastoračnou láskou dokázal vytvárať vzťahy s
ľuďmi vo farnosti, ktorí mu ju zasa odplácali. A tak sme sa tešili na spoločne strávené chvíle s rodinami, mladými, rehoľnými sestričkami, či staršími kňazmi na odpočinku na Žernůvce. Obzvlášť sme sa vždy tešili na tzv. „fenomén pani Maškové“. Ak to počasie dovolilo, stretávali sme sa u nej na záhrade pri grile a iných dobrotách. Pani doktorka spolu s rodinou a priateľmi sa vedeli stretnúť, záhrada bola plná ľudí z farnosti a tak bolo zrazu akosi ľahšie a lepšie na srdci. A tak nám bolo jasné, že pre Oldřicha opustiť farnosť, ktorá žila a pulzovala ľudským teplom nebude jednoduché. Spolu s jeho spolubratom Pavlom ich to však ťahá za vytvorením oratória. Po viac ako 300 rokoch opäť na území Čiech. Osobne sa teším, že takáto myšlienka dozrela i na Slovensku. Aj v Bratislavskej arcidiecéze vzniká spoločenstvo kňazov, ktorí pôjdu v stopách svätého Filipa.
Je čas, kedy sa opäť budú viacerí kňazi lúčiť so svojimi pôsobiskami. Pôjdu do nových farností. Možno to budú zažívať po prvýkrát, možno už po niekoľký. Nie ľahká situácia, no náš sľub kňaza zahŕňa i to. Väčšinou to nie je ľahké ani pre kňaza, ani pre veriacich. Česť výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo.

Ak mi dovolíte, drahí poslucháči, rád by som sa s vami podelil ešte o dve pekné skúsenosti z Vysočiny.
Priatelia ma zobrali na návštevu dvoch tamojších pivovarov. Ten jeden väčší, profesionálne vybavený, ten druhý maličký, doslova doma v záhrade. Kým ten prvý, meno nepoviem, aby som nerobil reklamu, bol síce technologicky nablýskaný a moderný, no po zistení, že skoro všetkou už dnes riadi počítač a prísady sa dodávajú v granuliach, šiel z neho aj akýsi chlad. V druhom, v maličkej dedinke s 500 obyvateľmi, nás privítal pán Jelínek. Nebudem hovoriť značku piva, tiež kvôli reklame, ale rozdiel bol badateľný- ocitli sme sa na mieste, kde nám bolo dobre. Pán domáci- ako vystrihnutý zo Švejka. Keby nás privítal s veľkou fajkou v ústach, uveril by som, že sa tam práve natáča dobový film s Vlastom Burianom. A keď nám začal s obrovskou láskou rozprávať a vysvetľovať, ako sa to pivo celé rodí, aká voda, aké ingrediencie, aké postupy, ako chladenie a dozrievanie... No zážitok na celý život. Človek videl, ako má svoju prácu rád čo pre neho znamená. „Nemôžem sa rovnať veľkým pivovarom, ktoré dajú hospodám slnečníky, alebo chladiace boxy, snívam ale o tom, že raz budem mať svoju malú krčmičku, kde budem čapovať vlastné pivo...“- priznal pán Jelínek. A človek zrazu videl ten rozdiel. Rozdiel medzi technikou, postupmi i vzťahom a láskou k tomu, čo človek robí. A to sa môže stať aj nám v kňazskej či i inej službe. „Technologicky“ môže byť všetko na najvyššej úrovni. Obrazne povedané, nebude vidieť najmenšej slabosti na našich výkonoch. Ale ak v tom, čo robíme nebude i kus srdca, nebude to ono. A ešte jednu vetu som si zapamätal- „pozrite, z Ameriky dovezú sirup, natlakujú ho spolu s vodou a máte tu za pár minút sýtenú limonádu. Predajú ju za takú istú cenu, ako nápoj, na ktorom pracujeme a ktorý dozrieva 3 mesiace.“ Aj my možno niekedy prepadáme pokušeniu rýchlotlakovania. Dobré veci musia dozrievať. Hoci cena a hodnota sa u nás niekedy ľahko miešajú.
Druhý pekný zážitok ma čakal vo farnosti večer. V Deblíne mávali deti vždy v piatok aj tzv. detskú svätú omšu. A po nej sa tešili na návštevu Hodňáska – pri voľnom slovenskom preklade „Dobráčika“. Bol to veľký plyšový medveď, ktorý putoval každý týždeň k inému chlapcovi, či dievčaťu. Tí ho potom celý týždeň opatrovali, starali sa o neho a niekedy i so slzami v očkách priniesli v piatok do kostola, aby sa z neho mohol tešiť zasa niekto iný. No a keďže sa blížil koniec školského roka, bolo potrebné Hodňáska niekomu zveriť na prázdniny. Rošťák pán farár to vymyslel na svätej omši tak, že Hodňásek šiel na výlet do zahraničia. Na Slovensko. A tak si plyšový méďa užíva svoju dovolenku u mňa v kancelárii. A pán farár deťom sľúbil, že sa pôjdu niekedy pozrieť, ako sa mu na Slovensku darí.
Veľa sa začína hovoriť opäť o Novej Evanjelzácii. Stačí málo. Spolu s Božou milosťou využiť potenciál, dobro, ktoré v ľuďoch stále je. Len k tomu potrebujeme aj trpezlivosť a zručnosť majstrov- každého podľa povolania, ktoré mu Boh zveril.

(http://www.radiovaticana.org/slo/articolo.asp?c=500597)

Autor: P. Oldřich Chocholáč | Vydáno dne 30. 06. 2011 | 1155 přečtení | Vytisknout článek

K tomtu článku nebyl doposud přiřazen žádný komentář!

Zobrazit všechny komentáře   

Novinky
22.06.2018: Pouť
V neděli 12. srpna v 11.00 bude poutní mše svatá na Úsuší.

22.06.2018: Pouť
V neděli 29. července v 9.30 bude poutní mše svatá v Křižínkově.

15.06.2018: Oprava
Od 18. června do 10. srpna bude uzavřen kostel v Kuřimské Nové Vsi. Mše svaté jsou ve všední den na faře. Od července v neděli v kulturním domě v Kuřimském Jestřabí.

Web site powered by phpRS PHP Scripting Language MySQL Apache Web Server